V článku sa hovorí o úlohe manažérov a lídrov v organizáciách a niektorých rozdielov medzi nimi. Manažéri, ale aj vodcovia tímov sa musia snažiť o to, aby boli súčasťou jedného tímu vo firme. Iba tak dokážu vzájomne posunúť nielen firmu, ale aj zamestnancov a spolumanažérov dopredu. Akýkoľvek manažér by mal byť oporou a lídrom celého tímu, ktorý by mal viesť a usmerňovať po všetkých stránkach. Ak je však manažér slabý, bojí sa každého, kto sa nachádza len niečo vyššie v príslušnej organizačnej štruktúre. Často sa tak stáva, že v situácii, kedy je potrebné, aby stál za svojím tímom, ho miesto toho potopí, aby si zachránil vlastnú kožu. V praxi by sa nemalo stávať, že takého človeka prijmú v organizácii na vedúcu pozíciu, avšak stáva to žiaľ častejšie, ako by sme si mysleli a ako by nám bolo milé. Slabého manažéra možno odhaliť relatívne rýchlo. Majú napríklad vo zvyku súhlasiť so všetkým, čo navrhnete, ale presadiť či realizovať túto myšlienku, už nedokážu.
Slabí manažéri často intrigujú a ohovárajú svojich kolegov a podriadených zamestnancov u vyššieho vedenia, aby oni sami vyzerali lepšie. Slabí manažéri majú vždy čo povedať, avšak len málokedy je to skutočne hodnotná vec. Za zásadnú otázku sa radšej nepostavia, lebo majú strach z upadnutia do nepriazne u nadriadených pracovníkov. Vyhýbajú sa tiež diskusiám o háklivých témach, dôvere, pravde a im podobným. Slabí manažéri sa pri svojej obhajobe často odvolávajú na striktné ustanovenia korporátnej politiky, a to aj vtedy, keď sú zjavne neaktuálne a dané procesy brzdia. Zlý šéf môže byť pre Vaše zdravie rovnako nebezpečný ako pasívne fajčenie. Týchto manažérov zároveň charakterizuje skutočnosť, že vo väčšine prípadov nemajú žiadne veľké profesionálne ciele. Ich hlavným cieľom je udržať sa na súčasnej pracovnej pozícii tak dlho, ako to len pôjde a preto sa snažia nepohnevať si ľudí z hora.
“Za správne zaobchádzanie s ľuďmi, za tento dar, by som dal ďaleko viac ako za akúkoľvek inú schopnosť.”
Manažment je jednou z najdôležitejších ľudských činností, keďže slúži na dosahovanie cieľov podnikov prostredníctvom usmernenia premeny vstupných zdrojov na požadované výstupy vo forme produktov a služieb. Manažment vykonávajú manažéri, ktorí vplývajú na zdroje, kombinujú ich a pokúšajú sa o zabezpečenie ich efektívnej transformácie. Definícia pojmu manažment je v odbornej literatúre značne rôznorodá. Koncom 19. storočia sa stala významnou práca F. W. Taylora, ktorý ako prvý začal vedecky skúmať prácu. Zameral sa na sústružnícku prácu a na tomto základe identifikoval všetky merateľné okolnosti, ktoré túto prácu ovplyvňovali. Snažil sa o vypracovanie vedecky podložených štandardou, ktoré by bolo možné označiť za poctivú dennú prácu. Podľa Taylora je manažment umenie presne vedieť, čo treba urobiť a ako to urobiť najlepším spôsobom. Podľa autorov predstavuje teória manažmentu „akumulovaný a logicky usporiadaný súbor poznatkov o princípoch, metódach a postupoch riadenia, ktoré sú vypracované na základe empírie a abstrakcie, možno sa ich učiť, ale ich aj vyučovať.
Manažment môžeme vyčleniť aj ako teóriu a prax riadenia v organizácii v podmienkach trhovej ekonomiky. keďže hlavným prvkom podniku sú ľudia, zameriavajú sa manažéri najmä na nich a koordináciou ich individuálnych úsilí zabezpečujú plnenie cieľov podniku. V mnohých prípadoch sa novým manažérom stáva človek, ktorý ešte nie je úplne pripravený na takýto post. Vo svojej neistote sa častokrát pokúša ovládať všetko a myslí si, že takýmto spôsobom môže riadiť svoje oddelenie. Chyba! Realita je iná. Kontrolovaním si nevytvorí dôveru spolupracovníkov, ani si nezíska úctu a autoritu. Niekedy to má bumerangový efekt. Ak ľudia nie sú motivovaní a manažér im nedôveruje, strácajú iniciatívu. A ak manažér kontroluje všetko, musí zabudnúť na to, že sa spolupracovníci budú starať o problémy a budú ich riešiť. U mnohých manažérov, ktorí sú viac kontrolórmi, prevažuje štýl mikromanažmentu. V rozhodovacom procese musí nový manažér definovať rozhodnutia, ktoré deleguje a ktoré centralizuje. Delegovanie zahŕňa riziká, ktoré musí byť manažér schopný na seba prevziať.
Rovnako ako pri pojme manažment aj pri definovaní pojmu manažér existuje množstvo definícií uplatňovaných v teórii i praxi. Niekedy sa používa len na označenie vrcholových pracovníkov podniku, avšak väčšinou sa používa širší výklad tohto termínu. Najčastejšie sa stretneme s definovaním manažéra ako profesie, kde jej nositeľ usmerňuje aktivity podniku pomocou manažérskych funkcií, aby zabezpečil dosiahnutie vytýčených cieľov. Manažérsku výkonnosť ovplyvňuje veľa faktorov, keďže manažér musí svoju funkciu vykonávať v neustále sa meniacich podmienkach. Je potrebné rešpektovať najmä vplyvy vonkajšieho a vnútorného prostredia. Vonkajšie prostredie zahŕňa všetky vplyvy, ktoré pôsobia na podnik z jeho okolia. Sú to najmä zákazníci, konkurenti, dodávatelia, ľudské zdroje. Rovnako treba brať do úvahy (i keď v menšej miere) aj vplyvy technologické, ekonomické, politické, legislatívne, kultúrne, sociálne a internacionálne.
Pôsobenie vnútorného prostredia na manažérsku prácu zahŕňa najmä faktory, ktoré sú súčasťou podniku a ktorých charakter je závislý najmä na stupni riadenia, na ktorom manažér pôsobí. Preto sú na rôznych manažérov kladené rôzne požiadavky v súvislosti s ich manažérskym postavením v podniku. Manažérska práca zahŕňa veľké množstvo riadiacich činností. Stať sa úspešným manažérom preto vyžaduje ovládanie značného množstva zručností, na zvládnutie všetkých manažérskych úloh. Členenie manažérskych funkcií je ovplyvnené časovou postupnosťou vynakladania práce na riadení daného objektu, ktoré sa skladá z troch nadväzujúcich etáp – prípravnej, realizačnej a hodnotiacej. Medzi základné funkcie riadenia zaraďujeme:
Plánovanie – pri tejto činnosti je potrebné rozhodnúť o blízkej i vzdialenejšej budúcnosti podniku, stanoviť ciele a postupy a ich úspešné dosiahnutie. Zároveň sa vyberajú možné varianty z budúceho žiadaného stavu a určujú sa zdroje na optimálne zabezpečenie plánu.
Organizovanie – podnik by mal vytvoriť účelnú štruktúru úloh (rolí) pre jednotlivých manažérov a zamestnancov. V rámci organizovania je úlohou manažéra tvorba organizačnej štruktúry i koordinácia práce zamestnancov. Efektívne organizovanie je dôležitým predpokladom správneho využívania podnikových zdrojov.
Personalistika – riadiace a riadené procesy určené v organizačnej štruktúre je potrebné personálne zabezpečiť. Dôraz je kladený najmä na profesijné a kvalifikačné schopnosti dostupných zamestnancov, ako napr. vedomosti, schopnosti či získané skúsenosti. Pozornosť je potrebné venovať aj hodnoteniu a zlepšovaniu pracovného výkonu či odmeňovaciemu systému.
Vedenie – vedenie (riadenie) je činnosť, ktorou manažér usmerňuje a motivuje zamestnancov na splnenie podnikom stanovených cieľov. V tejto oblasti prevláda najmä interpersonálne hľadisko a efektívne vedenie ľudí je založené na schopnosti motivovať a komunikovať s nimi.
Kontrola – kontrolou nazývame činnosť monitorovania priebehu jednotlivých procesov a ich prípadnú opravu v súlade s cieľmi. Porovnáva sa kvantita a kvalita stanovených zámerov s dosiahnutými výsledkami.
Manažéri sú vo firmách tími, ktorí ovplyvňujú firemnú kultúru, prostredie ako aj motiváciu a loajalitu zamestnancov. Preto ich osobnostná a odborná výbava je veľmi dôležitá pre úspech firmy. Najžiadanejšou vlastnosťou manažéra je jeho flexibilita. Manažér však nemôžete byť všade a robiť všetko naraz. Vie si ale na druhej strane identifikovať „žrútov času“, pracuje na ich odstránení. Ak to nie je pre dokončenie nejakého projektu úplne dôležité, nekontaktuje zamestnancov v osobnom voľne a keď sú na dovolenke. Vyvaruje sa mikro-manažmentu a až prehnanej kontrole. Priebežná kontrola výsledkov je prirodzená, ale zamestnanci nesmú mať pocit, že im je stále za chrbtom. Je aj neprofesionálne, ak manažér rozoberá zamestnanca so svojimi kolegami. Osobné záležitosti manažéra do práce nepatria. Manažér kontroluje svoje emócie. Hnev, urážky a výčitky zamestnancom nemajú v práci miesto. Ak manažér predsa len rýchle citovo vzplanie, dobré je nechať si čas na vychladnutie alebo posunutie riešenie problému inému kompetentnému zamestnancovi. Manažér oceňuje každú spravenú prácu. Slovne aj finančne motivuje a povzbudzuje. Mal by čo najčastejšie ukázať, že si prístup každého zamestnanca váži a ocení - či už finančne na výplatnej páske, alebo slovnou pochvalou a poďakovaním.
Nové manažérske prístupy v úspešných organizáciách jasne ukazujú, že dobrí manažéri by mali byť aj dobrými lídrami. Dnes sú už vo veľkej miere prekonané také prístupy, akým bol “manažment od stola”, čo znamenalo, že manažéra zaujímali iba výsledky, ale nie jednotlivci, ktorí sa podieľali na ich dosiahnutí. Platí zásada, že manažér sa musí starať o blaho svojich podriadených presne tak ako o svoje. Dobrí lídri, ktorí vedia efektívne využiť zdroje organizácie, sú zároveň manažérmi. Pozície lídrov a manažérov sú v súčasnosti v období neustálych zmien veľmi dynamické a vyžadujú neustále učenie sa.
Ako ste na tom Vy, našli ste niekde priestor a možnosti pre svoj osobnostný alebo kariérny rast ? Ak hľadáte odpovede na podobné otázky, resp. máte záujem investovať do rozvoja seba samého, alebo svojich spolupracovníkov - sme tu pre Vás: TvojKouč.sk
